O nás
Spomienky Slovákov strednej a staršej generácie na Tuzex sú stále živé. Nekúpite si bony? - pýtali sa okoloidúcich mladí muži na Gorkého ulici v Bratislave. Za bony, čiže tuzexové koruny sa dali zaobstarať skutočne kvalitné veci - Made in U. S. A, nie Made in China.
Odberné poukážky do tejto špecializovanej siete predajní sa však nezháňali ľahko. Niekedy bolo treba aj zariskovať. Kto mal príbuzných v Amerike alebo pracoval niekde na stavbe sovietskeho plynovodu, ten vyhral. Ostatní museli k vekslákom.
„Mal som pocit, že celé mesto je jeden veľký Tuzex,“ spomína džezmen Peter Lipa na svoju prvú cestu do západnej Európy. Tak sa mu v máji 1968 javil západonemecký Tübbingen. Všade ležal exkluzívny, v bežných slovenských obchodoch nedostupný tovar.
Najviac Tuzexov bolo na východe
Ako všetko na svete, aj Tuzex (skratka „tuzemského exportu“) mal svoju predohru. Peňažná reforma v máji 1953 a rastúce problémy centrálne riadenej ekonomiky spôsobili akútny nedostatok voľne zmeniteľnej meny. Postupne jej bolo tak málo, že vtedajšie Československo nedokázalo včas uhrádzať ani platby svojich zastupiteľských úradov v západných štátoch.
„Koruna sa už neviazala na americký dolár, ktorý politická moc označila za krízovú valutu, ale na sovietsky rubeľ, údajne najstabilnejšiu menu na svete,“ vysvetľuje situáciu po výmene peňazí historička Mária Kačkovičová.
Tuzex ako významný nástroj boja proletariátu proti kapitalizmu
Tuzex patril k najvýznamnejší ideologickým dôkazom o nevyhnutnom zániku zahnívajúceho kapitalizmu. Pracujúci ľud si tu každodenne mohol overiť, že k svojmu životu nepotrebuje kapitalistické šmejdy. Preto boli tie smiešne kapitalistické výrobky vystavované vo výkladoch tuzexu, kde sa na ne chodili posmievať delegácie zástupcov robotníckej triedy. Potom sa spokojní rozišli nakupovať do skvelo zásobených socialistických obchodov plných kubánskych pomarančov, tesilových nohavíc a mlieka v igelitových sáčkoch.
Tuzex ako významný nástroj odstránenia triednej nerovnosti
Všetci dobre vieme, že v komunizme nebudú boháči, teda všetci budeme rovnako chudobní. V socializme sa žiaľ tento vytúžený cieľ ešte nepodarilo dosiahnuť. Preto existoval tuzex. Tak ako v diplomatických predajniach dostavali komunistickí pohlavári vzorky kapitalistického tovaru na preskúmanie ich nekvality, tak aj prostý príslušník socialistickej robotníckej triedy mal možnosť okúsiť utrpenie, ktoré musel znášať vykorisťovaný proletár z kapitalistickej krajiny používaním kapitalistických šmejdov. Cesta k tomuto cieľu bola veľmi jednoduchá. Buď mal príbuzných na západe, ktorí mu posielali peniaze (samozrejme, že tie peniaze si tam tí príbuzní nezarobili, veď sami mali ledva čo do úst, tie peniaze boli od ideovo-diverzných centrál a CIA) alebo si ich kúpil od pouličných obchodníkov vekslákov. Tímto sa dosiahlo, že skoro všetci občania socialistickej vlasti vedeli, že sú na tom rovnako (teda až na členov ÚV KSČ, vekslákov, mäsiarov a pumpárov).